Zvyky a obyčaje

Zvyky pri narodení

Žena, ktorá bola tehotná nesmela sadnúť na klátik, lebo vraj dieťa by malo veľkú hlavu, nesmela pozerať do okna, lebo dieťa by malo červené líca, nesmela jesť ryby a huby, lebo dieťa by bolo sopľavé.

Po narodení dieťaťa rodičia (babke) platili drobnými peniazmi, ktoré dávali do kúpeľa pre šťastie. S nekrsteným dieťatkom nesmeli chodiť von lebo dieťaťu by mohli uškodiť zlé sily. Kmotra doniesla pri narodení polievku, kuru, koláč, buchty a 1 až 2 litre pálenky.

Svadobné zvyky

Svadba bola dôležitou udalosťou v živote rodiny i dediny. Svadby sa konali najviac v čase fašiangov. V čase adventu a pôstu sa svadby nekonali. Pred svadbou vo štvrtok v noci chodili družbovia oblečení v kroji s klobúkom ozdobeným pierkom a dlhými farebnými stuhami pozývať na svadbu. Jeden družba zo strany nevesty a jeden zo strany ženícha. V ten deň sa v dome nevesty vili pierka a obliekali sa periny. Pri obliekaní sa robili rôzne žarty. Mladý musel zaplatiť za periny. V deň svadby, ktorá v minulosti bola spravidla v pondelok, sa vozilo z domu nevesty do domu ženích „rúcho“. Po rúcho prišiel mladý zať s družbami a družičkami na voze. Cestou spievali: „Ore Janík ore, to polhorské pole“. Periny boli „popravené“ na posteli nevesty. Rúcho za spevu a ujúkania odniesli do domu ženícha.

Popoludní nasledovali pytačky a sobáš. Z domu mladého ženícha, ktorého rodičia požehnali znakom kríža na čele a pokropili svätenou vodou išiel svadobný sprievod na „pytačky“ do domu mladej nevesty. Na čele sprievodu išiel starejší, mladý zať s prvou družičkou a za nimi ostatná rodina. Cestou do domu nevesty spievali: „V tom šírom poli, kríž postavený …“, keď prišli do domu nevesty robili rôzne žarty (preobliekali sa za starú babu).

Pred požehnaním sa mladá nevesta odobrala a ďakovala. Po odobierke nevesty prestrela krstná mať na zem vyšívaný uterák, na ktorý si ženích s nevestou kľakli a rodičia im požehnali. Cestou do kostola robili susedia „bránu“. Mladý zať musel mládencom, ktorí robili bránu dať pálenku alebo peniaze. Keď sa vrátili zo sobáša do domu nevesty, v dverách ich vítali medom a cukrom. Na mladých sa sypalo obilie alebo ryža, aby mladomanželia boli bohatí. Svadobný obed bol veľmi skromný. Na obed bola poľovka, mäso z poľovky, za tým sa doniesla fizolňa na kyslo, ale bez švábky, buchty. Víno sa robilo zo žita a pálenka zo špiritusu.

Večer svadobný sprievod odchádzal z domu nevesty do domu ženícha. Na čele kráčal starejší s lampášom. Cestou domov sa spievalo. U ženícha svadobčanov posadili za stoly, pohostili ich a svadobná hostina pokračovala. O polnoci sa mladucha, ženích, krstná, družba a družice odobrali do komory, kde sa konala zavíjanka. V komore posadili nevestu na stoličku a mladý zať musel neveste zložiť veniec z hlavy. Z vlasov jej urobili „kunt“. Mladý zať musel dať do „kunta“ pod čepiec peniaze. Po zavití mladý zať nevestu bozkal. Potom mladý zať z komory doviedol nevestu to izby. Starejší vyberal zavíjanku. Po zavíjanke nasledovala zábava. Na druhý deň po svadbe sa v dome ženícha konali „odmladiny“. Dojedalo sa a dopíjalo čo ostalo zo svadobnej hostiny.

Zvyky pri úmrtí

Tieto zvyky boli vážne, poznamenané smútkom. Pri umierajúcom príbuzní zapálili hromničnú sviečku, aby svietila človeku na jeho poslednej ceste a modlili sa. V dome zastavili hodiny, lebo pre mŕtveho sa zastavil čas. V dome sa zakryli zrkadlá, aby v nich nevideli smrť. Vankúš pod hlavu do truhly naplnili posvätenými bylinami. Do rúk mu vkladali modlitebnú knižku, pátričky, hromničnú sviečku, okuliare, fajku. Do vreckovky uzlíka mu dávali peniaze, aby mal na „oferu“. Po dva večery chodili známi „spievať“ k mŕtvemu. Po pohrebe nechávali príbuzní po tri noci zapálené svetlo, aby svietilo na cestu duši zomrelého.

Vianočné zvyky

Na štedrý večer chodili deti spievať pod okná vianočné koledy, na prvý a druhý vianočný sviatok chodili po domoch spievať koledy betlehemci. Nový rok chodili mládenci po domoch vinšovať a spievať, žena nesmela na nový rok ráno prísť do domu.

Fašiangy

Na Polhore trvali 3 dni (nedeľa, pondelok, utorok), zábavy sa robili v krčme, kde vyhrávala cigánska kapela. Mladší sa zabávali po humnách, do tanca im vyhrávala harmonika.

V utorok večer bolo pochovávanie basy. Zábava nesmela byť v utorok dlhšie ako do polnoci, nakoľko od polnoci už bol pôst. V stredu chodili držitelia zábavy po domoch oblečení za maškary a od tých, ktorí na zábave nezaplatili, chodili niečo pýtať.

Veľká noc

Na Veľkonočný pondelok chodili mládenci po domoch oblievať dievčatá, odpoludnia dievčence tancovali po dedine a spievali: „Olesá, olesá, Bár, bár barkáme.“

Turíce

Na Turíce mládenci sadili máj pred domami, kde bývali dievčatá. Dievča potom mládencovi poslalo pierko s vyšívanou vreckovkou.

Na Jána

Deň pred Jánom sa na kopcoch kládli ohne, pri ktorých mládenci a dievčatá spievali. Dievčatá vracajúc sa od ohňa, váľali sa po poli, kde bol zasiaty laň, aby im pribudol v roku koniec plátna do výbavy. Dievčatá si z 9 medzí natrhali kvietky, z ktorých uvili vence.

Prímenia

Vzhľadom k tomu, že v obci bolo viac rovnakých mien a priezvísk, skoro každá rodina mala k svojmu priezvisku aj prímenie. Napríklad. Goceliak – Bublák, Vengrin – Kurinďar, Blaženiak – Šupka.  

Zverejnené 1. júla 2021.
Upravené 2. júla 2021.