Z dejín obce Nová Polhora
1942
Požiar
2. augusta 1942 o 14:00 hodine v obci Pohronská Polhora (okres Brezno) vypukol požiar, pri ktorom zhorelo stopätdesiatosem domov s hospodárskymi staveniskami. Trinástim hasičským zborom sa požiar podarilo zlikvidovať až po šiestich hodinách. Mnoho rodín ostalo bez prístrešia, bez majetku. Mnohí ľudia utrpeli ťažké popáleniny. Vyhorencov ubytovali v škole, alebo u známych, deti boli ubytované v detských domovoch. Na pomoc postihnutým bola vyhlásená celoštátna zbierka.
Keďže obec bola v tom čase preľudnená a v každom dvore bolo postavených viac domov, vláda vtedajšieho Slovenského štátu povolila stavať na jednom dvore len jednému, najstaršiemu členovi rodiny.
Ostatným občanom bez domova navrhli výstavbu novej obce na východnom Slovensku. Po osobnej návšteve vtedajšieho ministra vnútra Alexandra Macha bolo rozhodnuté, že rodiny ktoré zostali úplne bez prístrešia sa odsťahujú do obce Ploské, vtedy v Prešovskom okrese.
1942
Prisťahovanie obyvateľstva
Pôvodne tento návrh prijalo sedemdesiatdva rodín, nakoniec sa 18. novembra 1942 do obce Ploské presťahovalo štyridsaťdva rodín. Rodiny boli umiestnené do kaštieľa statkára Rosenberga, ktorý však kapacitne nestačil, v jednej izbe sa tiesnilo aj viac rodín, preto im neskôr pristavili tri drevené domy.
Už počas tejto jesene sa začalo s výstavbou novej dediny na ktorú bolo vyčlenených dvadsaťdva hektárov pôdy z výmery veľkostatku statkára Rosenberga.
Výstavbu realizovala firma Všeobecné stavebné družstvo Bratislava, pod vedením stavbyvedúceho pána Pigu. Do výstavby boli zapojení samotní presídlenci, ale aj občania susedných obcí, najmä Ploského a Šarišských Bohdanoviec.
1943
Rodinný dom
Do prvých štyridsiatichdvoch domov sa rodiny presídlencov nasťahovali v novembri roku 1943. Rodinný dom pozostával z jednej izby, kuchyne, predsiene, špajze, maštale a príslušenstva. K domu patrila aj stodola, na každom dvore bola studňa, dvory a záhrady boli oplotené. Jeden dom bol odhadnutý na 330 000 Ks (korún slovenských). Prvá splátka bola určená na 28 až 29 000 Ks.
1944
V roku 1944 bolo dostavaných zvyšných tridsaťtri domov, nasťahovalo sa do nich ďalších osemnásť rodín z obce Ploské a pätnásť rodín zo Šarišských Bohdanoviec. Každej rodine štát pridelil ornú pôdu o výmere päť katastrálnych jutár (cca 2,8 hektára).
Počas výstavby boli v obci tieto zariadenia: vyhňa, cirkulár, kancelária, sklad a kuchyňa. Od Seniakoviec viedla k stavenisku úzkokoľajná železnica cez rieku Torysa, kde bol postavený drevený most dlhý 135 m a široký 4 m. Po ukončení výstavby bola celá obec elektrifikovaná.
1945
Oslobodenie obce
Počas druhej svetovej vojny obyvatelia obce prežili prechod nemeckých a potom aj sovietskych vojsk. Obec bola aj bombardovaná, no okrem troch poškodených domov neboli zaznamenané žiadne vážne materiálne škody. Obec bola oslobodená 19. januára 1945, sovietskymi vojskami.
1953
Osamostatnenie obce
Administratívne spadala osada Nová Polhora pod obec Ploské, od ktorej sa osamostatnila v roku 1953, z katastra ktorej bolo odčlenených 207 hektárov do novovytvoreného katastra.
Historická mapa obce (1950)
zdroj: obecná kronika